ozios

Kupónová privatizácia sa podieľala na tom, že dnes aktívne investuje až 55 % občanov Česka. Slovensko druhú vlnu privatizácie zrušilo a v súčasnosti u nás investíciám venuje menej než tretina ľudí. Tento rozdiel sa negatívne premietol do nižšieho finančného majetku obyvateľov.

Už pred tridsiatimi piatimi rokmi sa plánovalo, že občania Československa sa veľkoplošne stanú drobnými akcionármi. Fond národného majetku (FNM), ktorý vznikol na sklonku apríla 1991, patril medzi ústredné inštitúcia takzvanej kupónovej privatizácie. Cieľom tohto procesu bolo vytvoriť podmienky na budovanie trhovej ekonomiky a kapitálového trhu. V praktickej rovine mal FNM realizovať jednotlivé privatizačné rozhodnutia a dočasne vykonávať správu štátnych podielov v podnikoch určených na súkromný prevod. Štátny majetok začlenený do privatizácie kupónovou cestou sa stal podkladom pre obnovu trhu s cennými papiermi a priamo podmienil založenie Pražskej burzy a RM-systému.

Cieľ zapojiť bežných ľudí do investovania sa nenaplnil

Prvoradý zámer – urýchlene presunúť štátne aktíva do rúk súkromníkov – sa týmto mechanizmom skutočne podarilo dosiahnuť. No pokiaľ ide o druhý, nie menej podstatný zámer, konkrétne široké vtiahnutie obyčajných občanov do sveta investícií, pochybnosti pretrvávajú dodnes. Hoci sa do privatizačného procesu zapojilo okolo 6 miliónov osôb, po desiatich rokoch ostala aktívnymi investormi len nepatrná časť. Až v poslednom období možno sledovať, že českej verejnosti sa darí v oblasť aktívneho investovania na kapitálových trhoch približovať k štandardom západných ekonomík.

Napriek tomu, že kupónová privatizácia zostáva v českých dejinách hospodárskej premeny kontroverznou kapitolou, jej úvodná fáza prebiehala spravodlivo. Zúčastniť sa na nej mohol každý dospelý občan vtedajšieho Československa. Po zaplatení 1035 korún obdržal kupónovú knižku obsahujúcu tisíc investičných bodov. Pomocou nich si mohol „nakupovať“ štátne podniky zaradené do privatizácie v jednotlivých kolách privatizačných vĺn. Prvá vlna prebehla ešte za spoločného československého štátu, kým druhá sa konala už len na území České republiky.

Zrušenie druhej vlny na Slovensku zanechalo zreteľné negatívne stopy

Do prvej vlny kupónovej privatizácie sa v České republike zapojilo necelých šesť miliónov ľudí, v nasledujúcej vlne ich bolo ešte približne o 200-tisíc viac. Odhadovaná celková hodnota majetku sprivatizovaného kupónovou metódou na českom území predstavovala zhruba 270 miliárd korún v dobových cenách.

Na slovenskom území sa prvej vlny kupónovej privatizácie zúčastnilo 2,5-milióna ľudí a pre druhú vlnu sa zaregistrovalo ešte o milión osôb viac. Druhá vlna sa však nakoniec nerealizovala, keďže bola nahradená dlhopisovou metódou. Objem majetku vyčleneného z Fondu národného majetku SR na prvú vlnu kupónovej privatizácie dosiahol približne 90,1 miliardy korún.

Rozdiely medzi českou a slovenskou skúsenosťou sa neprejavujú iba v štatistikách, ale hlavne v reálnom dopade. V Česku sa vďaka kupónovej privatizácii napriek početným problémom podarilo vybudovať základy domáceho kapitálového trhu a výrazne formovať investičné návyky populácie. Podľa Indexu prosperity a finančného zdravia v roku 2026 aktívne investuje 55 % Čechov, zatiaľ čo na Slovensku je to menej ako tretina obyvateľov. Výrazne sa na tom podpísal aj fakt, že dlhopisová metóda obrala občanov o možnosť nadobudnúť skúsenosť s vlastníctvom akcií, a navyše slovenský kapitálový trh sa nikdy riadne nerozrástol a prakticky dodnes stagnuje. Keď to zhodnotíme z pohľadu súčasnosti, česká kupónová privatizácia zanechala životaschopné dedičstvo, kým na Slovensku šlo z veľkej časti o nevyužitý potenciál.