ozios

Klubové súťaže UEFA, najmä Liga majstrov, prinášajú európskej futbalovej asociácii každoročne vyššie tržby. Od spustenia novej sezóny hlavnej fázy najznámejšej klubovej súťaže planéty, ktorá odštartovala 16. septembra, asociácia opäť očakáva zväčšenie príjmov.

Do ligovej fázy postúpilo tridsaťšesť tímov, ktorých futbalové federácie sú súčasťou európskej futbalovej asociácie UEFA. V hre nie je iba športová prestíž – ide o masívne finančné objemy. Víťaz Ligy majstrov získa niekoľko desiatok miliónov eur. Organizátor očakáva, že v tejto sezóne príjmy presiahnu 5 miliárd eur. Je však biznis model futbalovej asociácie naozaj natoľko výnosný a ak je to pravda, ako sa môžu malí investori podieľať na ziskoch tejto „mašinérie“?

Ako sa bežný investor dostane k ziskom UEFA? Cez sponzorské partneri…

UEFA vo svojom finančnom pláne uvádza očakávané tržby 5,2 miliardy eur za sezónu 2025–2026. Iba Liga majstrov má vygenerovať 3,9 miliardy eur, čo predstavuje 75 % všetkých rozpočtovaných tržieb. Pre porovnanie, v dvoch predchádzajúcich sezónach Liga majstrov priniesla UEFA 3,2 miliardy eur (2023/2024) a 3,8 miliardy eur (2024/2025).

Futbalová asociácia konštatuje, že 81 % jej tržieb pochádza z predaja mediálnych a vysielacích práv, ďalších 16 % generujú komerčné práva a zvyšok predstavuje predaj vstupeniek a ďalšie drobné položky.

Kam vlastne UEFA investuje príjem presahujúci päť miliárd eur? Dominantná časť (2,5 miliardy eur, čiže približne polovica) je rozdelená medzi účastníkov Ligy majstrov. Liga majstrov je najrentabilnejším projektom UEFA, ktorý generuje profit približne 1,4 miliardy eur. Asociácia si však tieto finančné prostriedky neponecháva celé. 583 miliónov eur dostanú účastníci Európskej ligy UEFA, ďalších 295 miliónov eur pripadne účastníkom Konferenčnej ligy a viac ako 70 miliónov eur smeruje do Ligy majstrov žien a Majstrovstiev Európy žien vo futbale. Aj tak UEFA plánuje prevádzkový profit 371 miliónov eur za sezónu 2025/2026. Ani tieto peniaze si však kompletne neponecháva, ale redistribuuje ich ďalej, hlavne prostredníctvom takzvaných solidárnych platieb.

Samozrejme, UEFA nie je klasická akciová korporácia či iná verejne obchodovateľná entita, v ktorej by investori mohli získavať podiel na ziskoch nákupom akcií. Z pohľadu investorov môže byť relevantné, ktoré korporácie sú partnermi alebo sponzormi najmä Ligy majstrov, pokiaľ chcú napojit svoje investície na úspech klubových súťaží UEFA. Momentálne disponujú sponzorskými dohodami s UEFA tieto korporácie: Heineken (pivovarnícka a nápojová produkcia), Lay’s a PepsiCo (výroba chipsov, potravín a nápojov), Playstation a Sony (videohry), FedEx (doručovacie služby), Just Eat Takeaway.com (aplikácia na objednávanie jedla) a Mastercard (finančné služby), Qatar Airways (letecká preprva), Bet365 (stávkový biznis) a Crypto.com (platforma na kryptoobchodovanie).

Suma, ktorú tieto korporácie uhradili UEFA za príležitosť zviditeľniť sa počas Ligy majstrov, nebola zverejnená. Podľa GlobalData však UEFA výhradne za sezónu 2024/2025 vyinkasovala približne 665 miliónov eur na sponzorských poplatkoch za Ligu majstrov. Portál GoaltheBall.com informuje, že Heineken bude UEFA platiť 65 miliónov eur za sezónu až do roku 2027, Sony (Playstation) 55 miliónov eur a Mastercard 52 miliónov eur za sezónu.

Práve tie značky a korporácie, ktoré sa „napájajú“ na značku Ligy majstrov, tak činnia v snahe vytažiť z neustále rastúcej popularity tejto súťaže. Značná časť z nich je verejne obchodovaná na burzách cenných papierov a okolnosť, že tieto korporácie sú asociované s najväčšou klubovou súťažou sveta, im môže pomôcť v ich hlavnej činnosti a priniesť tak lepšie ekonomické výsledky, ako keby fungovali mimo futbalový svet.

Nasledujúci sponzori Ligy majstrov sú verejne obchodované korporácie:

Pozor: Sponzoring automaticky negarantuje zvýšenie hodnoty firiem

Je však nutné podčiarknuť, že dopad sponzorstva Ligy majstrov na ekonomickú situáciu konkrétnej korporácie nie je možné spoľahlivo zmeriať. Pre hodnotu týchto korporácií je oveľa dôležitejší celkový ekonomický vývoj vo svete alebo na ich konkrétnom trhu, vrátane ich vlastnej ekonomickej situácie.

Významný je aj sektor, v ktorom tieto korporácie pôsobia. Vo všeobecnosti je sektor výroby potravín (v tomto prípade Heineken, PepsiCo a Just Eat Takeaway.com) menej citlivý na hospodárske cykly. Trh s elektronickými výrobkami (Sony) môže naopak podliehať inovačným vlnám, ktoré môžu znamenať príchod nových konkurentov na trh. Doručovacie a finančné služby (FedEx, Mastercard) sú viac ovplyvnené celkovým makroekonomickým vývojom na národnej aj globálnej úrovni. Tieto faktory by mali byť zohľadnené pri prijímaní investičných rozhodnutí, bez ohľadu na to, či je daná korporácia sponzorom Ligy majstrov alebo iných športových súťaží.