Na spoločnosti ako Meta či Alphabet mieria žaloby za stovky miliárd dolárov od úradov aj bežných ľudí. Dopad na ceny akcií – zatiaľ – nie je vidno.
Veľkí technologickí hráči sú opakovane vystavení právnej kontrole zo strany regulačných a dozorných orgánov v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa súkromia používateľov, reklamnej činnosti, cenzúry a dokonca aj ohovárania. Technologickí magnáti vrátane spoločností Meta Platforms, Google, Apple a Twitter sa pravidelne stretávajú so žalobami.
Takéto žaloby podávajú spotrebitelia, korporácie a dokonca aj vnútroštátne regulačné orgány, ktoré sa snažia vyťažiť z toho, čo považujú za monopolizáciu trhu, porušenie ochrany súkromia alebo akékoľvek iné nezákonné konanie. Hoci takéto prípady majú potenciál otriasť stabilitou kontrolovaných korporácií, obchod pokračuje ďalej a je viac než zrejmé, že takáto regulácia a súdne spory nemusia mať zásadný vplyv na cenu akcií týchto spoločností.
Napríklad spoločnosť Meta Platforms Marka Zuckerberga, ktorá je domovom Facebooku, Instagramu a WhatsAppu, mala v posledných rokoch svoj podiel na súdnych sporoch. Naposledy v marci bola podaná hromadná žaloba, v ktorej sa spoločnosť Facebook obviňuje z porušenia zákona o ochrane osobných údajov v štáte Illinois, pretože bez súhlasu zhromažďovala a uchovávala biometrické údaje používateľov prostredníctvom technológií, ako je napríklad rozpoznávanie tváre.
Na akciách spoločnosti Meta (NASDAQ: META) to nezanechalo ani stopu, práve naopak. Zbitá akcia Zuckerbergova impéria sa tešila búrlivému rastu od konca katastrofálneho roku 2022, ktorý charakterizovali špirálovité poklesy, znehodnotenie a prísnejšie súdne spory. Napriek tomu neexistuje jasná priama príčinná súvislosť, pokiaľ ide o súdne spory a pohyb cien akcií.
Írske regulačné orgány predtým uložili platforme Instagram pokutu vo výške 405 miliónov eur, pričom tvrdili, že táto populárna platforma sociálnych médií nechránila súkromie detí po tom, ako si neplnoletí používatelia zmenili typ účtu na „obchodný“, čo viedlo k zverejneniu ich údajov. Vplyv na cenu akcií bol v tom čase takmer nulový.
Jedna žaloba za druhou, Meta Platforms sa od začiatku roku 2000 pravidelne zaoberá súdnymi spormi a táto téma je zjavná aj v prípade iných technologických gigantov. Pri pohľade do ďalšieho technologického magnáta menom Alphabet, materskej spoločnosti množstva dcérskych spoločností vrátane Google & YouTube, sa od svojho vzniku tiež nachádza pod drobnohľadom regulátorov.
Začiatkom roka 2023 podalo ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických v priebehu dvoch rokov už druhú protimonopolnú žalobu proti spoločnosti Google patriacej pod Alphabet. Táto žaloba je zameraná na podnikanie spoločnosti Google v oblasti online reklamy, ale pre kontext sa vráťme do októbra 2020, keď ministerstvo spravodlivosti obvinilo spoločnosť Google, že využíva svoju monopolnú silu na potláčanie konkurentov v oblasti internetových vyhľadávačov.
Považovalo sa to za najväčší protimonopolný prípad za poslednú generáciu a v priebehu necelých dvoch mesiacov spoločnosť Google čelila ďalším dvom bežným žalobám, ktoré sa týkali najmä jej údajnej monopolnej činnosti, diskriminačných výsledkov vyhľadávania a neférovosti voči inzerentom.
Graf hovorí sám za seba. V októbri 2020 začala cena akcií spoločnosti Google (NASDAQ: GOOG) od polovice roka 2020 v súvislosti so stupňujúcou sa pandémiou COVID-19 a jej dôsledkami na trhoch prudko rásť. V roku 2022, rovnako ako väčšina akcií tamojších spoločností, bola GOOG svedkom ťažkostí v prostredí rastúceho geopolitického napätia, zraňujúcich inflačných tlakov a zvýšenej neochoty jednotlivcov a podnikov utrácať a investovať.
Rýchly posun vpred k veľmi významnému súdnemu procesu, ktorý podalo americké ministerstvo spravodlivosti v januári 2023, mal len malý alebo žiadny vplyv na cenu akcií, ako to bolo vidieť v prípade META Platformy, keď sa dostala pod technický radar, ale tieto akcie sú skôr ovplyvnené inými fundamentálnymi faktormi, ktoré poháňajú samotné spoločnosti, či už dopredu alebo dozadu, spolu s podmienkami v širšej makro sfére.
To naznačuje jednu hlavnú vec: Investorov a obchodníkov veľmi neovplyvňujú správy o tom, že regulačné a dozorné orgány presadzujú prísnejšiu reguláciu a súdne spory voči technologickým gigantom. Dôvodom je zrejme to, že sa očakáva, že veľké korporácie, najmä tie, ktoré sú zakorenené v technologickej sfére, budú pod drobnohľadom watchdogov, keďže sa venujú činnostiam, ktoré narábajú s údajmi stoviek miliónov používateľov.
Týmto žalobám sa nepripisuje veľká hodnota, a hoci sa často týkajú veľmi vysokých súm pokút, ktoré treba zaplatiť, alebo sú údajné výroky dosť veľkou zmenou hry, veľkým chlapcom z oblasti technológií regulácia a súdne spory historicky nijako zásadne neublížili, pokiaľ ide o ich ocenenie, trhovú kapitalizáciu a cenu akcií.